Tak šup, naplánovať si cestu vlakom z Trenčianskej Teplej do Leopoldova a môže sa ísť. Vzhľadom na to, že mojím celoživotným parťákom je 4-kolesový tátoš - vozík a na Slovensku taká obyčaj, že treba vybavovať prepravu vlakom niekoľko dní vopred, zavolala som teda na kontaktné centrum ŽSS, a. s., aby som prepravu nahlásila. Nutno podotknout, že cestovala aj kamarátka z Považskej Bystrice, tak som pri jednom telefonáte vybavila zároveň aj jej prepravu, aby neboli zbytočné zmätky. Najprv som si, samozrejme, na internete našla konkrétny vlak, ktorý má plošinu. Pracovníčka v kontaktom centre si zapísala potrebné údaje nás oboch a na konci hovoru mi povedala, že je problém s plošinami vo vlaku, majú ich málo, väčšinou ich dávajú do IC vlakov, a tak mi nevie zaručiť, či bude práve taký vozeň k dispozícii. Tak sme sa, ako vždy pri vybavovaní tejto veci, dohodli, že mi ešte zavolá, aby objednávku potvrdila. V ten deň sa ešte ozvala a potvrdila mi zatiaľ prepravu len jednej z nás dvoch, ale s tým, že si nakladanie a vykladanie zabezpečíme samé. Opýtala som sa jej ešte raz pre istotu, čo povedala, lebo som mala pocit, že som zle rozumela. Žiaľ, rozumela som dobre. Totiž, keď prídete na stanicu a myslíte si, že sú tam všetko zamestnanci jednej spoločnosti, veeeeeľmi sa mýlite. Oni sú z troch!!! Konkrétne ŽSS, a. s. má posádku vo vlaku a pracovníkov v osobnej pokladni. Vo vlaku bývajú v posádke aj ženy a tie ma, samozrejme, nakladať nebudú a iných ľudí na to nemajú. A od tej chvíle sa mi začal pomaly ale isto dvíhať krvný tlak. Hoci to bola rovnaká cesta rovnakým vlakom v rovnaký čas, len s rozdielom, že jedna mala nastúpiť v Považskej Bystrici a druhá v Trenčianskej Teplej, vybavovali to 2 pracovníčky! A podľa toho to tak aj vyzeralo. Onedlho zas volala druhá pani, ktorá mi povedala, že preprava z Považskej Bystrice je možná. A nič viac. Tak som to pochopila tak, že kamarátka sa dostane pekne do vlaku plošinou a ja si už do toho istého vlaku budem musieť zháňať čatu chlapov, ktorí ma vyložia. Spýtala som sa, ako je to možné. Nuž, skrátka je to tak a basta. Po chvíli mi zas volala tá prvá pracovníčka, zasa mi potvrdila len nejakú časť prepravy s tým, že si treba zabezpečiť nakladanie a vykladanie. Už mi to ale nedalo, tak som sa dožadovala vysvetlenia. Samozrejme, kolegyňu zachraňovala, ako vedela. Keď jej už ale dochádzali slová, povedala mi, že to preverí a ozve sa. Chvíľu nato volala druhá pani, ktorá potvrdzovala prepravu z Bystrice a urobila zo mňa blbca, úplne to poprekrúcali obe a hovorila so mnou už patrične zvýšeným hlasom. To už ale pohár trpezlivosti začal pomaly pretekať. Tak hybaj hľadať číslo na odd. sťažností. Milá pani sa síce tvárila, ako ma chápe a aj to, že tento systém je ako z doby kamennej, ale to bolo asi tak všetko, čo sa snažila spraviť. Povedala mi, že oni (ŽSS, a. s.) nemôžu rozkázať tým kadejakým robotníkom na stanici, aby nás vykladali, pretože to nie sú ľudia z ich spoločnosti. Ohradila som sa tým, čo je napísané v Prepravnom poriadku ŽSS, a. s., čl. 6, bod 6.5, citujem: „Pri preprave imobilného cestujúceho na vozíku, zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou dopravca je povinný poskytnúť bezplatnú pomoc počas nastupovania
a vystupovania z vlaku v prípade, ak sa to dopravcovi oznámi minimálne 48 hodín
pred plánovanou cestou." Podmienka vybavenia 48 vopred bola splnená, keďže som volala v nedeľu a cestovať sa malo potom v piatok. Ona mi to ale vzápätí odpálila tým, že v Prepravnom poriadku je napísané aj to, že majú právo z nejakých dôvodov odmietnuť prepravu (žiaľ, v Prepravnom poriadku som ale niečo takéto nenašla, snáď som to neprehliadla). Neviem ale, kde mám ja ako obyčajný smrteľník vziať, že všetci zamestnanci na stanici a vo vlaku patria do x spoločností. Predsa ak niečo takéto vybavujem, tak počítam s tým, že to bude vybavené všetko a ja nebudem musieť volať na desať miest a všetko vybavovať podľa toho, čo má kto v kompetencii. Medzičasom si ale kamarátka cez nejakého známeho vybavila, aby v čase odchodu boli na stanici nejakí chlapi, ktorí ju naložia a dokonca aj čata v Leopoldove, ktorá nás vyloží. Keď som toto povedala pani na sťažnostiach, že stačí mať len niekde známeho a zrazu sa dá vybaviť čokoľvek behom piatich minút, tak začala lapať po dychu a začala robiť zo seba nechápavca, vraj ona nevie, koho sme si vybavili. A tak mi nedalo položiť jej trošku ironickú otázku, ktorú, bohužiaľ, nepochopila. Spýtala som sa jej, že keď teda prijmem ich ponuku, či si mám doma zohnať zopár kamarátov, ktorí ma do vlaku naložia, zvezú sa so mnou do cieľovej stanice, vyložia ma a vrátia sa nazad domov ďalším vlakom. Jej odpoveď znela: To ja už neviem, ako budú s vami cestovať. Toto už asi ďalší komentár nepotrebuje. Btw. celá táto peripetia s volaním na sťažnosti bola pravdepodobne úúúplne zbytočná, pretože mi táto úžasná pani odporučila podať sťažnosť písomne, ak nie som spokojná. Keď som sa jej spýtala, načo som jej to teda všetko líčila a načo tam ona sedí, keď je jej pracovnou náplňou sťažnosti riešiť, povedala, že ona ich posúva ďalej, ale po telefóne nič nevyriešime. Nakoniec som vymenila cestovanie vlakom za auto (kamarátka šla predsa len vlakom) a urobila som dobre. Aspoň som neprišla na chatu so zdvihnutým adrenalínom a oddýchla si.
Áno, milí priatelia, presne takto cestujú ťažko zdravotne postihnutí ľudia vlakom v jednom zo štátov EÚ. Problémy pri vybavovaní prepravy sú vždy, ale toto, čo dokázali narobiť teraz, bol vrchol. Pritom stačilo okrem iného napr. na web zverejniť, že majú nedostatok plošín vo vlaku a takáto preprava je takmer nemožná. Odvtedy ubehli 2 mesiace a na webe sa nezmenilo nič, žiadny oznam, radenie vozňov je aj vrátane plošinových. Zamestnankyňa na sťažnostiach pravdepodobne nespravila absolútne nič, okrem toho, že si asi na mňa dobre ponadávala po skončení hovoru.
